Jdi na obsah Jdi na menu

Siesta

Keď vás pri pozeraní priameho fs prenosu bohoslužieb na Branči chytí múza 

 

V týždni som bola len na otočku na Slovensku. Pôvodne som chcela zostať aj na bohoslužby na Branči. Sú to misijné bohoslužby, ktoré koná Západný dištrikt ECAV v spolupráci so seniorátom, zborom, spevokolmi, nezabudnuteľným „živým inventárom“ hercom Jurajom Sarvašom, ktorý každé bohoslužby obohatí svojou úžasnou básňou... Už viac ako 25 rokov sa konajú na zrúcanine hradu Branč, pod holým nebom. Väčšinu týchto bohoslužieb som tam bola sama, s rodinou, alebo so svojimi cirkevníkmi. Naposledy som sa ich zúčastnila pred siedmymi rokmi.

Tento rok som veľmi túžila navštíviť ich.                                                                                                         

No nemohla som.

Našťastie priamy prenos vysielal faccebook. Aj môj...        

         

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

3.nedeľa po Trojici

Nájdenie strateného,

Sviatok Cyrila a Metoda - Sviatok Jána Husa, Pravda vyslobodzuje

 

Ž 33,13-18; 2 Kron20, 18-20; 1 J3,13-18; J 8,31-32 

 

 

Drahé sestry, milí bratia v Pánovi našom, v Kristu!

 

       Mám pre vás návrh: Všetci sú niekde na výlete. Urobme si aj my dnes tu siestu.

Nie spať, to nie, to nebudeme!

Chcem len vyvolať pocit: tu radi budeme.

       A o čom chcem hovoriť?

Pánu Bohu budeme dvoriť.

        O Jeho Slove chceme uvažovať.

I to, za čo Ho smieme považovať.

Nuž, začnime,

S Pánom samým dnes randime.

      Čo nám hovorí v Slove svojom?

Predovšetkým o vzťahu - aj tvojom! 

Vymyslel ako nás k sebe pritiahnuť,

spojiť, k sebe stiahnuť.

      Preto celým Slovom sa tiahne plán spásy, záchrany.

Koho? Nás. Vás, vás, teba i mňa, i súrodencov z ochrany.

 

    Však pozor -Litera zabíja. Duch oživuje.

V Slove život je.

       Ten život, čo túži žiť.

Nie sa niekde zatvoriť.

Ani do chrámov,

ani do poľa, lánov,...

Dokonca ani len v srdce človeka nesmie zostať.

Hoc tam je potrebné predovšetkým ho dostať.

      Zasadiť, občas pokropiť 

a poliať, prekypriť ...

      Nech s istotou tam rastie, 

pevnie a mohutnie, no pomedzi - žiadne chrastie! 

 

      A potom od neho sa čaká niečo.

Pýtate sa prečo?

Lebo má poslanie.

Tomu každý sa klanie.

     Viete, poznáte ho, sestra, brat?

Poslanie Slova je na 100krát.

Jeho Pán, Mu ho určil. 

„Nevráti sa nikdy prázdne.“ Tak predurčil.

A to znamená, že doň dal silu,

kvalitu i pílu -

žiť, prekvitať i úrodu prinášať.

      Len nech je mnoho tých, čo Ho chcú odnášať,

a niesť kam treba.

Kde potrebujú Života chleba.

     Áno, dobré, kvalitné je to semeno.

Posilní i nám rameno.

Tiež mocné je v sile života, 

Nech nás čaká akákoľvek robota

doma, v práci i na Vinici nášho Pána.

Vždy nám slúži. Večer i za rána.

    V zime zohreje i na duši,

a vôbec nás pritom neruší.

V lete nám dá osvieženia, 

príjemného povzbudenia -

každému, kto túži

prijať, hoc i vôňu ruží.

      

     Po čom túžite vy, povedzte?

Drahé sestry, vzácni bratia, len to rozveďte!

Po čom vám piští duša?

Nedovoľte, aby bola napnutá jak kuša.

      Po čom prahne?

Nech samo srdce si po nej siahne.

Povedzte to samy.

Viem, že to nie sú žiadne polotovary a krámy.

Ale krása duše, pokoj, láska...

Ó, nech jej je toľko, že nám srdce z toho praská.

   

      Uhádla som? Je to tak?

Tak pusťme z ruky prak.

I všetko, čo držíme a ťaží nás.

Len tak v nás bude mnoho krás.

     Nebolo to ťažké. Priznávam.

Sama tie potreby mám. Uznávam.

Čistotu, krásu mať v sebe,

aby aj mne bolo bližšie nebe.

      A nech mám rozdávať z čoho.

Pre toho, toho, i toho.

A ďalej a ďalej v ten šíry Boží svet.

Aby bol všade voňajúci kvet.

Nielen ten, čo vyzerá skvelo.

Lásku nech má, a je mi vrelo.

      A stále viac a viac

chcem Slovo Božie siať, vediac -

každý potrebuje počuť zú zvesť 

aj ten, kto má nejaký ten rest.

Je to zvesť o láske, záchrane, pokoji,

ceste, svetle i nádeji.

 

     Takto žil sám Boh cez mnohých ľudí.

Ohlasovali Slovo,čo budí.

Napr. cez Cyrila, Metoda, Jána Husa,

ale i Slováka, Čecha i nejednoho Rusa. 

    Hlavne, len keď človek dá v sebe priestor. Bohu.

Miesto v srdci, mysli, živote svojom. V každom svojom rohu.

 

      Nenadarmo si práve ich v tieto dni pripomíname.

No, prosím, však nech len nespomíname.

      My tiež tak žiť musíme.

A dávať pozor, nech Ho v sebe nedusíme.

Aby Ježiš, to Slovo rástlo v nás.

Tak bude v nás i okolo nás krás.

 

      To všetko to Slovo dokáže.

Keď Boh Mu prikáže.

      Silu má, to Slovo,

ťažké je jak olovo.

     Má váhu. 

Zmeniť nás má snahu.

     Pomôcť nám.

Nech viac nie som sám.

     Dáva silu života,

keď na nás dolieha lopota.

    No ak treba, 

dá nám aj Života chleba.

    I vodu živú,

čo osvieži mládenca i devu,

starcov, i starenky i deti,

prosím, nech tá zvesť o Jeho sile letí -

v ten šíry, Boží svet.

A všade rozkvitne hneď v kvet.

      Keď opelený bude,

plody bude mať rudé 

Jak jablčko v sade,

pripravené pre toho, kto pôjde tade.

 

     No Slovo to tiež

príde k nám skôr, než -

slabý, tichý vánok,

aby nám neodniesol pokojný spánok,

v ktorom čerpáme silu.

Možno v ňom stretneme i vílu.

       Alebo hneď anjela,

toho, viete, Gabriela.

Čo dobrú správu, evanjelium prináša.

O pomoci, záchrane. To jeho správa obnáša.

      A prišla rovno z neba.

To nám veľmi treba.

Však, milé sestry, drahí bratia,

zvlášť, keď dni života sa nám krátia.

       Ale dobré správy v nás sa nevytratia.

Prinesú nám i šťastia.

       Len niečo potrebné je k tomu.

Viete, čo treba každému domu?

Viera, nádej, láska.

To zviaže sťa páska

nás, domácnosť, i v svete keď budeme tom.

Vtedy, keď v nebi budeme mať dom.

       V mysli i srdci svojom nosiť ho smieme.

Tá myšlienka nech v nás nedrieme!

Je to dôležité! Vážne!

Ako mnohé kázne.

       I tie, čo kázal Jan Hus.

Zostal po ňom síce len kus,

no posolstvo je stále živé, mocné, svieže.

Zabudnúť naň, to nieže!

Nemožno, nesmieme pravdu a svedomie

zapatrošiť, dostať pod naše vedomie!

 

       Dovoľme, nech Slovo to nás čistí,

sviežo urobí nám v mysli,

prinesie nám ľahkosť,

s ňou i pokoru i vážnosť...

      Dovoľme cez seba, 

teba, i teba, i teba

Božie Slovo rásť, 

aby mohol Boh dalších stratených nájsť.

Aby i oni mohli sa tešiť, radovať, 

keď padnú, aby mali silu zas vstať.

     Všetci potrebujeme 

a nikdy nezunujeme

mať okolo seba veľa pokoja a nádeje a lásky,

každá túžime, aby z nás boli krásky-

      

      Tak čo urobíme?

Slovo Boha nášho v sebe nosíme.

A hojne ho denne prijímajme

i rovnako hojne rozdávajme.

      Netreba šetriť s Ním.

Len choďme s Ním aj k nim.

       Nohy, ústa svoje nešetrime preto

len choďme tadiaľto, i tadeto.

 

      Hlavne s Ním.

Slovom mocným, živým, víťazným.

A tiež s Jeho Pánom

večerom i ránom.

   

     Každý Boží deň je pre nás nová výzva

nebojme sa, Boh sa k nám prizná.

 

     A rád, veľmi rád chodí s nami,

medzi nami i s vami.

     Rád nás posmeľuje,

povzbudzuje, posilňuje i odmeňuje.

 

      Tak tú skvelú príležitosť svoju -

nezmeškajme. Pridajme sa k roju.

      A chváľme Pána svojho zas a zas.

Pane, prijmi nás do svojho domova – raz. Amen.