Šesťročný kresťan
Do tohto Farního sboru som sa dostala vďaka predsedovi Poradního odboru pro evangelizaci
a misi v senioráte.
Bol to zbor, ktorý volal, priam kričal po zmene, po duchovne, po pomoci.
Ponúkla som sa, že niečo spolu vymyslíme.
Vymysleli sme.
Chodila som k nim na nácviky piesní, s ktorými chceli niekde vystúpiť.
Prežili sme veľmi pekné chvíle na nácvikoch i na vystúpeniach.
Tunajší mladí kresťania pripravujú a všetko robia samy.
Dlhé roky nemali svojho farára, sú zvyknutí, odkázaní na seba, na to, že oni musia slúžiť.
A robia to veľmi dobre.
Okrem iných skvele vykonaných služieb každoročne pripravujú aj prímestský tábor.
Ten rok pozvali aj mňa.
Bolo to krásne, pomerne veľké spoločenstvo, s veľkým vekovým rozdielom.
Tábor končil bohoslužbami, ktoré som viedla.
Keďže tam boli najmä deti aj mimo cirkvi, a dosť malé, rozhodla som sa mať kázanie s mnohými otázkami.
Tak som začala.
9.nedeľa po Svätej Trojici
Prezieravá múdrosť
„Bude to tak, ako keď človek pred odchodom na cesty zavolal si sluhov a odovzdal im svoj majetok. Jednému dal päť talentov, inému dva a inému zas jeden; každému podľa jeho schopností. A odcestoval. Ten, čo dostal päť talentov, hneď odišiel, obchodoval s nimi a získal iných päť; podobne ten, čo dostal dva, získal iné dva. Ale ten, čo dostal jeden, odišiel, vykopal jamu a skryl v nej peniaze svojho pána. Po dlhom čase prichádza pán tých sluhov a účtuje s nimi. I prišiel ten, čo bol dostal päť talentov, priniesol iných päť a povedal: Pane, päť talentov si mi odovzdal, ajhľa, získal som iných päť! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Podobne prišiel ten, čo bol prijal dva talenty a povedal mu: Pane, dva talenty si mi odovzdal, ajhľa získal som iné dva! Povedal mu pán: Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím; vojdi v radosť svojho pána! Prišiel aj ten, čo bol dostal jeden talent, a povedal: Pane, vedel som, že si tvrdý človek, ktorý žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a skryl som tvoj talent do zeme. Ajhľa, tu máš, čo je tvoje! Odvetil mu pán: Ty zlý a lenivý sluha, vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal. Mal si teda peňažníkom odovzdať moje peniaze, a ja pri svojom návrate aj s úrokami by som si bol vzal, čo je moje. Preto vezmite mu ten talent a dajte tomu, ktorý má desať talentov! Lebo každému, kto má, bude dané a bude mať hojne; ale tomu, kto nemá, aj čo má, bude odňaté. Omnoho neužitočného sluhu však vyhoďte do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov.“
Evanjelium podľa Matúša 25,14-30
Drahovykúpené sestry a bratia v našom Pánovi Ježišovi Kristovi, milé deti!
Odpusťte, začnem osobnými otázkami. Veríte v Pána Boha? V akého Pána Boha veríte? Akoby ste charakterizovali Pána Boha, v ktorého veríte? Čo by ste povedali o Bohu, v ktorého veríte?
Touto dôležitou otázkou sa zaoberal aj veľký reformátor Kristovej cirkvi Dr.Martin Luther. A on na tieto otázky odpovedal toto: „Boh je Ten, od ktorého očakávam vždy len to najlepšie.“ Krásne vyjadrenie, čo poviete?
Zvlášť, ak vieme, že M.Luther si túto odpoveď dal do súvisu s celým Božím slovom, ktoré poctivo študoval a dôverne ho poznal. Napr. iste dobre poznal citát: Veriacemu človeku všetky veci slúžia na dobro.“
Je tu niekto, kto má 6 rokov?
Keď som mala ja 6 rokov, môj dnes už nebodý dedko ma prvýkrát oficiálne priviedol do kostola. Občas som chodila do kostola, ale to bolo skôr len sa pozrieť. Nebývali sme totiž ďaleko od kostola. Dokonca si veľmi dobre pamätám, že nás jeden pán farár vyhodil z kostola, pretože sme vyrušovali.
Môj dedko chodil pravidelne do kostola. Bol aj člen staršovstva.
Aj keď bol dobrý, bol však dosť prísny. Vždy, keď sme s bratmi niečo vyviedli po nás kričal: „Ej, vy sakramenti. Šak Pán Boh vás potrestá. On vidí všetko.“
Moja predstava Pána Boha vďaka môjmu dedkovi teda bola jasná: Boh je Boh ukazovák.
Neustále sleduje, kedy urobím nejakú chybu. Tie si počíta a raz mi všetko zráta.
Vďaka Pánu Bohu, že môj dedko ma však doviedol do kostola, ktorý bol nielen plný ľudí všetkých generácií, len detí tam bolo asi päťdesiat.
V tom veľkom spoločenstve, malo asi 1500 duší bolo veľa ľudí, ktorí mi hovorili i ukázali, že Pán Boh predovšetkým všetkých ľudí, aj ma veľmi miluje.
Táto predstava sa mi tak páčila, že odvtedy som chodila do kostola každú jednu nedeľu. Nevynechala som ani jedny detské bohoslužby a moc rada som sa učila všetko, čo nám milé tety
a ujovia rozprávali, kázali. Učila som sa modlitby, piesne, zlaté veršíky z Biblie,...
A viete, čo sa neskôr stalo?
Oslovili ma, aby som aj ja učila deti na bohoslužbách, aby som ich učila spievať, aby som spievala v spevokole dospelých, viedla mládež, hrala na varhanoch na hlavných bohoslužbách, zdokonaľovala sa vo všetkom...
Dokonca ma pán farár oslovil, aby som šla študovať teologiu.
A tak tu teraz, drahé sestry a bratia teraz stojím a rada aj vás pozývam stále lepšie poznať toho Pána, Boha, ktorý nás, každého jedného nesmierne miluje.
Tiež vás pozývam s týmto úžasným, skvelým Pánom Bohom zažiť krásne chvíle aj teraz v túto chvíľu.
Krásne veci zažil aj Matúš, ktorý Pána Ježiša videl na vlastné oči, počul na vlastné uši.
A keďže chcel povzbudiť čo najviac ľudí, aby takto poznali Pána Boha, napísal knihu,
z ktorej sme si dnes prečítali podobenstvo.
Je to krásne Podobenstvo o hrivnách.
O čo tu ide?
Predovšetkým o Pána Ježiša, ktorý sa tu predstavil ako pán domu.
A tiež ide o ľudí, sluhov, ktorí od neho dostali dary, talenty.
Dvaja z nich dostali od pána, ktorý sa po čase vrátil ocenenie, dokonca ešte viac.
Tretí sluha nielen nedostal nič, ale mu pán domu vzal aj to, čo dostal pôvodne.
Nie preto, aby sluhu len tak trestal, ale preto, že dostal tak vzácny dar a on s ním nič neurobil. Nijako ho nezúžitkoval, nevyužil, neposlúžil s ním nikomu.
A dar je veľmi vzácne a preto, aby slúžil svojmu účelu!
Lenže v Biblii nemáme príbehy preto, aby sme konštatovali, že sa stali a že niekto niečo urobil dobre, alebo zle.
Biblia je živé, stále aktuálne a stále rovnako mocné Slovo, ktoré sa prihovára a pomáha aj nám.
Čo nám chce dnes toto Božie Slovo povedať?
Predovšetkým, že Pán Ježiš je stále rovnako milujúci Pán, ktorý nás denne miluje.
Každý jeden deň chce s nami stráviť. Ba chce s nami stráviť celú večnosť.
Všetko preto urobil, aby sme s Ním boli naveky. Aj keď Ho to stále nesmierne veľa!
Jeho život!
Trojjediný Pán Boh nás stále rovnako miluje a denne nás obdarúva množstvom darov.
Nenechal nás tu v živote len tak na pospas.
Vystrojil nás mnohými darmi.
Tak ako nám maminka vystrojí, keď ideme na výlet, do tábora...
Čím nás maminka vystrojí? Čo nám všetko dá na cestu?
A čo všetko nám dal Pán Boh do života?
Čím nás vystrojil na cestu života?
Čo máme od Pána Boha?
Čo sme od Neho dostali?
Čo potrebujeme pre život?
Drahé sestry z bratia, milé deti,
nie je dôležité kto koľko darov dostal.
Ani to kto aké dary dostal.
Žiaden dar nerobí niekoho dôležitejším, lepším,...
To, čo je dôležité, to, čo nám chce dnešné Božie slovo povedať je:
Či a ako tie dary, ktoré som dostala využívam.
Či ich vôbec používam a ako.
A na čo.
Dary sme totiž dostali.
Boli nám zverené.
Požičané na skúšku.
Tomu, kto dar nepoužíva sa dary zoberú.
Nezostane mu nič.
Dary sú totiž veľmi vzácne a oni sú len preto, aby slúžili.
Aby sa rozdávali.
Chceli by ste o to, čo teraz máte, prísť?
Znova sa pýtam: čo ste dostali?
Čo všetko máte?
A ako tie dary využívate?
Dary sme dostali telesné, na každodenné používanie.
No dary sme dostali aj nadprirodzené, dary Ducha.
Tie nás zaväzujú slúžiť nimi.
Dary sme dostali, aby sme ich naplno využili.
Dá sa dar vypísať?
Vypísať sa môže pero.
Ale nie samotný dar.
Dá sa vykresliť dar kreslenia?
Vykresliť sa dajú farby, ale nie dar.
Dá sa vyrozprávať dar rozprávania?
Dá sa vyspievať dar spevu?
Dá sa vymodliť dar modlitby?...
Práve naopak.
Ak dar používame, čím viac ho používame, tým sme my v ňom lepší.
Ak píšeme, píšeme lepšie, krajšie, rýchlejšie, hlbšie, lebo si všímame všetko stále vo väčších rozmeroch.
To platí o všetkých daroch a ich používaní.
A viete, čo nám ešte dnešné Božie slovo dnes chce povedať?
Nebojte sa!
Pamätáte sa, čo povedal ten tretí sluha?
„Bál som sa.“
Ten sluha, ten človek poznal svojho pána ako prísneho človeka, ktorý len trestá.
Ten človek nevidel svojho pána ako toho, kto ho miluje.
Videl ho len ako toho, kto trestá.
V Biblii, v Božom slove nám všetci pisatelia spolu zanechali výraz: „Neboj sa!“ presne tristošesťdestiackrát.
Každý jeden deň v roku, v nech sa nachádzame v akejkoľvek situácii, ale denne nám Pán Boh, Božie slovo, ktoré je svetlom našim chodníkom hovorí, odkazuje, povzbudzuje: „Neboj sa!“
To je ďalšia vec, skvelá dobré správa z dnešného evanjelia.
Ďalšia úžasná, dobrá správa dnešného evanjelia je:
Pán Boh nás nikdy nepreťažuje.
Každému naloží len toľko, koľko schopností mu dá, aby to zvládol!
Chce od nás len to, čo nám dal!
Toto všetko nám, vzácne sestry a bratia, milé deti Pán Boh dal a pripomenul, že nám dal cez dnešné Božie slovo.
Aká bude naša odpoveď?
Aká bude naša odozva?
Ako budeme reagovať na toto všetko my?
Veľmi si prajem, aby sme všetci raz počuli krásne pozvanie nášho spoločného Pána:
„Správne dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím;
vojdi v radosť svojho Pána!“
Toto podobenstvo nie je určené len pre jednotlivcov.
Toto podobenstvo je podobenstvo o cirkvi, o cirkevných zboroch a ich službe vo svete.
Kiež aj naše spoločenstvá na čele s vedením ordinovaných i neordinovaných, v spolupráci
s ostatnými členmi raz od svojho Pána, ktorému všetci slúžime počujeme:
„Správne dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím;
vojdi v radosť svojho Pána!“
Amen.
O týždeň neskôr som mala ísť slúžiť do iného zboru, kde som sa hlásila za farárku.
Ten bol voľný totiž ihneď.
Už niekoľko dní som hľadala texty, písala poznámky, myšlienky. V sobotu som šla všetko prepisovať do počítača, keď v tom...
Počítač zhasol.
Nedarilo sa mi otvoriť dokumenty v reči, ktorej by som rozumela.
Boli to len nejaké znaky.
Bála som sa, že ak prepíšem celú kázeň, stane sa to znova, ako už niekoľkorát.
Dosť som sa tým trápila. Chcela som si dať budík. No cesta, ktorá ma ráno čakala bola tak dlhá a náročná, že som zvolila inú variantu. Zobrala som si staršiu kázeň. Pre istotu asi štyri.
A to bolo super.
Pôvodnú kázeň som totiž smerovala trochu melancholicky. Zádumčivo.
A na bohoslužby prišlo toľko ľudí a medzi nimi toľko detí, že pôvodná, čerstvo pripravovaná kázeň by tam isto nepadla vhod.
Bola som nesmierne vďačná, že som mala so sebou aj túto.
To bolo presne to, čo toto spoločenstvo potrebovalo.
A ja tiež.
Aj tento príklad mi len znova potvrdil, že náhody sa nedejú.
I keď to na prvý pohľad vyzerá zle, všetko, čo sa nám v živote deje má svoj zmysel a význam.
