Kto som?
Do tohto Farního sboru som sa šla predstaviť.
Hlásila som sa tam totiž za farárku, na uprázdnené miesto.
Tak som sa predstavila...
7.nedeľa po Svätej Trojici
Božie požehnanie zachraňuje
„Riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz,
podľa našej podoby.“ 1M 1,26
Drahé sestry, vzácni bratia skrze nášho víťazného Pána Ježiša Krista!
Včera, keď ste prišli, ešte raz dodatočne ďakujem za milé uvítanie a zoznámenie, mi sestra farárova odovzdala slovo, aby som o sebe niečo povedala, predstavila sa kto som.
V noci, inak spala som dobre, ale nemala som dokončené kázanie, lebo som si nechala priestor
aj na inšpiráciu od vás.
Keď som tak premýšľala, uvedomila som si, že som vám nepovedala jednu z najhlavnejších vecí:
Volám sa Darina Hybská Majdúchová.
Keď som sa pýtala mami prečo mi dala také meno, mne sa nepáčilo, povedala, že som prišla ako dar od Mikuláša. S tým som sa ako-tak uspokojila. Hybská, po druhom manželovi. Nemám rada,
ak mi niekto napíše Hipska, lebo toto meno nič neznamená. Osobne som veľmi rada, keď to okolo mňa žije, hýbe sa… A tiež som veľmi vďačná, ak pri tom všetkom nezabúdam mať dobrého ducha, to mi pripomína meno po mojom nebohom manželovi, s ktorým máme syna - Majdúchová.
Aj moja skratka mi niečo pripomína. Tu v Čechách som sa dozvedela, že DHM znamená -dlouhodobě hmotný majetek.
Toľko na doplnenie včerajšku.
Ale uvedomelo, zodpovedne a ešte aj pravdivo povedať o sebe: kto som? - vôbec nie je jednoduché.
Väčšinou začneme ako sa volám, odkiaľ prichádzam, čo robím, aké mám záľuby a podobne.
Ale povedať Kto som?
Ak chcem povedať kto som, väčšinou používame výrazy, ktoré charakterizujú, čo robím- som mama, kamarátka, farárka bez zmluvy, stále dcéra, sestra svojich bratov, susedka svojich susedov,...
Stačí to ako odpoveď na otázku: Kto som?
Možno niekomu áno. Mne nie.
Tak sa znova pýtam, lebo túžim po hlbšej odpovedi.
Drahí priatelia, ja som vám priniesla z ďalekého západu, zo západných Čiech,
kam ste v pokoji prepustili svojho brata farára, pre mňa jedinečnú, nádhernú a mnohovravnú odpoveď.
Na otázku Kto som? Nám totiž odpovedá sám Tvorca, Stvoriteľ, Pôvodca života.
A On už na začiatku myšlienky vytvoriť niečo mal skvelý plán plný múdrosti a lásky.
Jeho už prvoplán znel:
„Učiňme človeka na svoj obraz. Podľa našej podoby.“
Neviem ako vám, milí súrodenci v Kristu, ale mne sa táto charakteristika Kto som – nesmierne páči.
A nielen páči. Mne veľmi pomáha.
Lebo ma ukotvuje, dvíha, dáva mi smer života a aj ma napĺňa.
V tejto definícii je totiž ukrutá hlboká podstata nás, ľudstva.
V nej je ukryté všetko to najpodstatnejšie, najpotrebnejšie, najkrajšie, najpovznášajúcejšie a neviem čo všetko naj.
Pri tejto jednoduchej, krásnej doslova definícii Kto som - si ja uvedomujem:
odkiaľ som,
komu patrím,
a kam smerujem.
Pri tejto definícii a charakteristike nemám potrebu niekomu vysvetľovať čo robím, ospravedlňovať sa prečo tak zmýšľam, konám...
Táto Božia definícia mňa a moju bytosť posúva úplne inde.
Je to pre mňa dimenzia čo ma sama o sebe už robí niekým.
Som človek!
Teda ten, ktorý je obrátený tvárou, mysľou, srdcom – celou bytosťou k svojmu Stvoriteľovi, Pánovi.
Svoje určenie, identitu, zmysel, silu byť človekom, môžem nájsť len keď mám vzťah s Bohom.
Len tu pri Ňom a s Ním môžem nájsť svoje najhlbšie vnútro.
Svoje: Ja som človek
Pekne to vyjadril aj Martin Luther. Ten sa tiež zaoberal otázkou Kto je človek. On napísal:
Boží obraz, na ktorý bol stvorený Adam, bolo niečo najnádhernejšie a najcennejšie, čo si možno predstaviť. Nebolo tu nijakého hriechu, kt.by poškvrňoval rozum alebo vôľu. Rozum bol úplne čistý, pamäť dobrá a čerstvá a vôľa úprimná a pravdivá. Svedomie bolo celkom slobodné a neustrašené
a nebolo tu nijakého žiaľu a nijakého strachu pred smrťou.
K tejto vnútornej dokonalosti sa potom pridávala telesná nádhera a krása, ktorá spôsobovala,
že človek prevyšoval všetky živé bytosti...“
„Učiňme človeka“ vymyslel, povedal a urobil tak Boh.
Čo to zn. človek? Prečo som dostal také meno?
Môj prvorodený syn sa volá Benjamín, meno mu dal otec. Keďže bol v pokročilom veku, predsa veril že bude syn šťastia. Druhý syn Daniel – , narodil sa po tom, čo som bola nespravodlivo odsúdená. Dosť som sa tým trápila a hlavne tým, či mi ešte dá Boh milosť žiť plnohodnotne, teda tak, aby som bola užitočná, aby som ten život, ktorý som dostala, mohla odovzdávať ďalej.
Pán Boh mi tú milosť dal, keď mi temer na prahu 40 dal syna. Preto dostal syn meno Daniel,
čo znamená Boh je môj sudca.
A čo zn. človek?
Človek je po hebr.adám. Adamáh je zem.
Človek v preklade zn. zo zeme.
Je teda vzatý zo zeme.
Ak toto vieme, je minimálne dosť zaujímavé, že Boh stvoril človeka zo zeme, z prachu zeme
a pritom ho chcel učiniť na svoj obraz:
„Riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby.“
To, čo je dôležité, je, že si musíme všimnúť: keď Boh, jeho Stvoriteľ, hovorí o človeku, ani len ho neporovnáva s tými dole, Boh – jeho Tvorca nehovorí – si najdokonalejší zo zvierat!
Boh človeka porovnáva s Bohom.
Boh hovorí: učiňme človeka na náš obraz, na našu podobu.
Človek – JA, TY, VY- som tu tak zobrazený, predstavený, definovaný ako:
Som ten, kto je vo vzťahu k Bohu.
A čo to znamená?
To zn., človek – Ja, ty, vy – ako Človek som bol stvorený, aby som žil vo vzťahu k Bohu.
Aby na seba pozerali.
Aby sme jeden druhého vnímali.
Aby sme spolu žili, aby som mala vždy dôvod, inšpiráciu, silu, odvahu žiť.
Ja osobne som z tohto poznania a uvedomenia si nadšená.
Mňa ako človeka hlboko dojíma, naplňuje, povznáša, že som stvorená v prvom rade, aby som mala vzťah so svojím Tvorcom.
A to zn. múdrym, pokojamilovným, skvelým Autorom.
Už len Jeho prítomnosť ma robí lepším.
No Tento Tvorca, môj Stvoriteľ, mňa so všetkou svojou oduševnenosťou, precíznosťou, láskou
a múdrosťou vymyslel a vložil do mňa veľký kus seba.
Aj Gr.slovo umocňuje tento podstatný rys našej osobnosti.
anthropos - človek - pochádza zo slova, kto. zn.otočiť nahor.
V lat.homo sapiens sapiens . človek rozumný, vzpriamený.
Aj tu, aj v tejto reči nám je pripomínané, že to, čo ma robí človekom je, že som obrátená smerom
k Bohu. Môjmu Tvorcovi. Môjmu Stvoriteľovi.
Som človek.
Teda ten, ktorý je obrátený tvárou, mysľou, srdcom – celou bytosťou k svojmu Stvoriteľovi, Pánovi.
Svoje určenie, identitu, zmysel, silu byť človekom, môžem nájsť len keď mám vzťah s Bohom.
Len tu pri Ňom a s Ním môžem nájsť svoje najhlbšie vnútro.
Svoje: Ja som človek
Moja tvár človeka teda má byť nielen môže byť - obrátená hore, k Bohu.
Tam je moja nádej, radosť, pokoj, odvaha, sila, život...
Božia tvár je zasa otočená k človeku. Ku mne.
Aj požehnanie, ktoré dostávame znie: Pán Boh, obráť k vám svoj obličaj.
Boh a človek – Boh a ja sme, máme byť k sebe obrátený tvárou v tvár.
Keď sme sem včera prišli, môj syn Danielko hneď zahlásil: tu sa mi páči, tu chcem bývať.
Jemu sa nepáči hocaké miesto. Keď sme sa presťahovali z fary v Merklíne, stále utekal,
že na novom mieste bývať nebude.
Potom nám sestra farárova Zuzka ukázala byt. Z toho som ja mala dobrý pocit, lebo mi preblesla hlavou dôležitá vec. Tu si budeme so synom blízko. My totiž máme veľký, poschodový dom,
občas po sebe kričíme, ak sme každý inde, napr. jeden na poschodí, že niečo potrebuje priniesť.
Tento malý byt poskytuje viac príležitostí byť blízko seba.
Ak nám na vzťahu s niekým záleží, sme blízko seba, pozeráme sa človeku do tváre, do očí, neuhýbame očami. Ani sa neotáčame na iné strany.
Ak nám na nejakom vzťahu záleží, vnímame toho dotyčného všetkými zmyslami, celou svojou osobnosťou.
Ak na človeka kričíme z druhej miestnosti, len mu niečo oznamujeme. Ale nebudujeme s ním vzťah.
Už viete uvedomujete si, sestry a bratia, Kto je človek?
Precítili ste nanovo ten dôležitý fakt: Kto som?
Denne zažívame veľa vecí, mnoho nás denne obklopuje, niet divu, že pod náporom všetkých informácií, úloh niekedy zabudneme na to najpodstatnejšie. Kto som?
Na začiatok ja a Boh.
Boh a ja.
Kto som ja?
„Učiňme človeka na svoj obraz. Podľa našej podoby.“
Obraz, podoba.
V dávnych časoch veľakrát mohli označiť svoje hranice svojimi sochami, alebo obrazmi.
Kde bol obraz panovníka, tam bolo jeho panstvo.
Neviem či ste si to uvedomili alebo nie, ale keďže človek bol stvorený na Boží obraz, tam,
kde sa nachádza človek, tam je Boží obraz.
Ešte raz: Človek je Božím obrazom. To v podstate zn.: Kde je človek, tam je Božie panstvo.
Ja som stvorená k obrazu Boha.
Vždy a všade, kde prídem, prinášam obraz Boha!
My, vzácni súrodenci, máme výsadu: ja, ty, ty, každý jeden som obraz Boha!
Veľkého, krásneho, čistého, plného lásky, pokoja, kreativity...
To všetko dal aj nám. Každému jednému. Nikoho nevynechal.
Toto nás musí dvíhať, dávať odvahu, silu, energiu, aj v dobách, kedy nevidíme cestu, zmysel.
V Božom slove je zákaz vytvoriť obraz Boha.
Napriek tomu ja, ty, sme obraz Boha.
My sme dostali toto výsostné právo a milosť zároveň.
Vieme, že preto, že to človek porušil, my sme to porušili, denne to mnohokrát pokazíme,
obraz Boha znetvoríme, stratil sa Boží obraz.
No náš Tvorca, Stvoriteľ v svojom úžasnom pláne pokračoval ďalej.
Prišiel Boží Syn Ježiš.
Jeho meno znamená: Hospodin je spása, naša záchrana.
Znova je Boh Ten, kto nás dvíha.
Povzbudzuje, teší, upokojuje. Nie opak – ničí, deptá, dusí!
On nám nespôsobuje náš pád.
Náš Boh je úžasný.
Skvelý.
Jemu na nás záleží.
Vždy Mu na nás záležalo.
Od začiatku.
Od samého začiatku.
Dokonca to nevzdal ani dodnes.
A nevzdá to ani zajtra.
Vďaka Bohu, On je stále ten istý. Nemenný.
On sa nemení podľa nálad, pocitov, počasia, podľa toho, čo sa deje okolo, kto vládne, ako to vyzerá.
Jeho plán je stále ten istý.
A platný, aktuálny a nás, mňa i teba doň denne zahŕňa a pozýva.
Počíta s nami.
Pre nás je dôležité si to pripomenúť.
Či to dnes, 2000 rokov po Jeho príchode bude lepšie, či budeme tu na zemi, aj tu v …
odovzdávať cez seba Boží obraz, a ukazovať ľuďom cez nás, kto nám vládne, komu my slúžime, záleží len od nás.
Ale ak chcem, aby sa tento obraz, tento sen stal skutočnosťou, musíme ho chcieť žiť.
Chceme tak žiť a všade prinášať Boží obraz ?
Boh nám k tomu daj silu, múdrosť a pokoru.
Amen
