Dve matky. Ktorou chcem byť?
Ako žena farárka som z času na čas mala dojem, že Mária, matka nám na ceste viery chýba.
Bolo odvážne risknúť tento krok.
No i tak som ten krok učinila.
Den matek, Jubilate /Plesajte, kričte/
Texty: Ž 66,1-9; Oz 2,18-23; J 16,16-22; 1Pt 2,11-12.17
1M 3,20: „A Adam pomenoval svoju ženu Evou, /chavvá t.j. Život/,
lebo ona sa stala matkou všetkých živých.“
L 1,31: „Ajhľa, počneš, porodíš syna a dáš Mu meno Ježiš.“
Drahé sestry, vzácni bratia v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Náš Pán, Pán nad životom i smrťou nám dal dnes dožiť sa krásnej májovej nedele, v ktorej chceme niečo spojiť.
Už tieto dva citáty z Biblie nám predurčujú, že budeme hovoriť viac o ženách, chceme prepojiť
SZ a NZ, no zároveň chceme túto tému prepojiť s témou nedele Jubilate.
Či sa nám to podarí, bude závisieť aj od toho, ako sa otvoríme Duchu. Tomu Duchu, ktorý prináša slobodu, život.
Preto o Neho prosme.
Máme pred sebou dva texty z Biblie.
Dve ženy, ktoré dostali dar prinášať život.
Eva dostala príležitosť dať život všetkému živému.
Mária dostala príležitosť vlastne cez svojho Syna tiež dať život všetkému živému.
Dve žemy, medzi ktorými je veľký časový odstup niekoľkých tisícročí.
Dve ženy, ktoré napriek rozdielu, majú spoločné to, že každá je prvá.
Eva je prvá žena SZ. Starého obdobia.
Mária zas prvá žena NZ. Novej éry.
No obe majú rovnaké poslanie.
Obe dostali jedinečnú príležitosť byť prvé v svojom poslaní. Každá v svojej dobe.
Eva bola prvá, ktorá mohla vôbec priniesť so svojím poslaním život cez svoje dieťa.
Mária bola prvá, ktorá dostala príležitosť priniesť nový život cez svoje dieťa.
Pozrime sa, aké správy sa nám zanechali v knihe života.
O Eve – prvej žene, prvej matke SZ sa nám zachovalo málo správ.
Autori biblických kníh i neskorší historici, ktorí určili aká kniha sa do Biblie dostane boli veľmi skromní v správach o prvej žene, prvej matke.
Zopakujme si čo o nej vieme.
Evu, prvú ženu stvoril sám Stvoriteľ osobne.
Stvoril ju z muža.
Keď on spal.
Vytvoril ju z rebra muža.
Z miesta, ktoré je blízke srdcu muža.
Stvoril ju ako pomoc mužovi, ktorá mu bude roveň.
Stvoriteľské dielo sa tak podarilo, že sa Eva, hneď stala inšpiráciou pre svojho muža Adama.
Jej muž bol z nej tak očarený, že napísal prvú báseň. 1M 2.
O Eve vieme aj to, že sa nechala vlákať do siete ľstivého diabla.
Ovocie zo zakázaného stromu po osobnom ochutnaní, vyskúšaní ponúkla aj svojmu mužovi.
O Eve tiež vieme, že porodila troch synov.
Hoci v Biblii sa píše, že Adam mal ešte veľa ďalších synov a dcér.
Tým správy o Eve, prvej žene, prvej matke vôbec, skončili.
A predsa ešte niečo by som chcela spomenúť, zdôrazniť.
Adam si všimol poslanie ženy.
Adam si toto výsostné poslanie svojej ženy aj uvedomil, preto prvú ženu, budúcu matku pomenoval Eva – chavvá, život.
Nie je to krásne meno?
Krásne pripomenutie poslania – život.
Ja ako žena mám možnosť prinášať život.
Čo si predstavujem pod slovom život?
Čo znamená pre nás život?
Mňa veľmi bavilo sledovať ako deti robili pokroky.
Keď dvíhali hlavičku, keď sa držali vo vaničke, keď zvládali úsmev, prvé kroky, keď prvý krát malý spadol a čakal ako na to zareagujem – ukázala som, že sa má postaviť, oprášiť si kolienka, usmiať a pokračovať. Odvtedy to tak robil stále.
Dan na Deň matiek urobil do nočníčku prvý bobek,...
Život so sebou prináša všetko.
A naopak: všetko, ak to tak využijeme, prináša život.
Aj smrť prechádza v život.
Večný život.
Mária, prvá žena, prvá matka NZ, novej doby. Nového života.
O Márii je správ v Biblii omnoho viac.
Biblia je v správach o živote, poslaní Márie omnoho bohatšia.
Mňa očarilo najmä nádherné Máriino spojenie s poslaním, ktoré jej priniesol anjel, posol dobrých správ. Preto dovoľte, aby som citovala zo všetkých správ o Márii aspoň túto známu, krásnu pasáž z L 1,26-38
Anjel Máriu pozdravil úžasným pozdravom.
„Buď pozdravená, milosťou obdarená, Pán s tebou!“ A keď nechápala, Gabriel pokračoval: „Neboj sa, Mária, lebo si našla milosť u Boha.“
Našla si milosť u Boha.
Drahé sestry, dnes zvlášť vy, vám, aj vám je adresované toto živé, mocné slovo.
„Našla si milosť u svojho Boha.“
Milosť je dar.
Dať život je milosť.
Darovať, odovzdať život je nesmierne veľký dar. Aj milosť. Aj sebaobetovanie.
No milosť je nad všetko.
Život je nad všetko.
Anjel nepripravoval Máriu na tvrdý život. Na to, že sa budú sťahovať, musieť utekať, báť sa vrátiť domov,...
On ju pripravoval na jej poslanie.
Ak to prijme, ak sa nechá plne postaviť na tento základ svojho poslania;
bude schopná postupne ako bude život prebiehať, čo so sebou bude prinášať, bude vedieť prijímať aj ďalšiu potrebnú pomoc, silu a pritom bude vždy pevne stáť na tom najdôležitejšom základe. Bude sa držať poslania, ktoré dostala ako milosť.
V Evanjeliu podľa Jána sme dnes počuli. „Žena, ak porodí, už nespomína na bolesť...“
Ako ste vy vnímali to, že ste dostali schopnosť odovzdať život, vy, milé sestry?.
Priniesť život.
Cez vás.
Teraz nám asi ide v mysli to, čo sme v tehotenstve prežívali, ako prebiehal samotný pôrod...
Keď sa mne narodil prvý syn, to už bolo hodne dávno, ale ešte teraz mám pred sebou a v sebe ten pocit aká som bola veľmi šťastná. Syn bol krásny.
Môj prvý, nebohý manžel mi pre istotu až po dlhšom čase po narodení syna povedal, že sa každý deň modlil, aby bolo dieťa pekné po mne a múdre po ňom. Tak dúfam, že sa mu to splnilo.
Keď sa mi narodil druhý syn, bolo to už v mojom pokročilom veku, už som mala mobil, sms som posielala na všetky svetové strany.
Od radosti.
Túžila som sa so všetkými podeliť o tú radosť. Že sme zdraví. Samozrejme aj druhý syn bol a je pekný po maminke.
Ale viete, čo urobila Mária?
O nej je napísané: “Ale Mária, zachovala si toto všetko a premýšľala o tom v srdci.“ L 2,19
Drahé sestry,
aké máte spomienky na svoj pôrod, prvý pohľad na svoje práve narodené dieťa?
Mali ste aj svoju predstavu, čo z neho bude?
Ako ho vychováte?
Čo z neho bude?
Každá sme dostali nesmierne veľký, vzácny dar priniesť na svet dieťa, dať život výnimočnému, jedinečnému človeku, ktoré je požehnané, spasené, cez moju vieru, a má tu svoje poslanie. Byť požehnané a požehnaním pre všetkých.
Byť svetlo sveta a soľ zeme.
Takéto predstavy ale urobili aj veľa zla v životoch mnohých ľudí.
Dokonca takúto chybu urobila neraz aj matka Božieho Syna.
A aj ja.
Najmä pri prvom dieťati.
Pri druhom, sa mi to už našťastie tak nedarilo.
On už nebol tak poslušný.
Bol totiž syn svojho otca, výrazná, osobnosť, ktorá všetko vetovala.
Všetko odbíjal svojím ráznym: Nie! Kým to ešte nevedel, tak miesto kriku: Nie! Bol zasadený hrozný plač. Poznáte to nie?
Tak som musela hľadať inú cestu, inú stratégiu, ako len bazírovať na poslušnosti.
Ale niečo o tom, zas až o mesiac. To bude Deň detí. /Tým reklama, upútavka na ďalšie bohoslužby zas o mesiac skončila./
Dieťa je ohromný dar.
Dar života.
Dar života, ktorý sme ako výsostné poslanie dostali len my, ženy.
Tento dar z nás robí ženu, nazvanú matka.
A my, ženy, matky, každá jedna, môžeme, máme vždy, všade priniesť život.
Pofúkať, pohladiť, pomôcť vstať, ale aj navariť, upratatať, vyžehliť,... aj to je súčasť života a súčasť aj nášho poslania.
Tak isto ako je súčasť života a nášho poslania vyjadriť súcit, cit, prijať niekoho, dať nádej, istotu – inými slovami – dať život.
Nám, každej jednej, dokonca aj tej, ktorá nedostala možnosť mať svoje deti, každá sme dostali výnimočné poslanie, neoceniteľné postavenie - všade priniesť kus života.
Života, ktorý začína i končí láskou.
Je máj. Lásky čas.
Príroda „řádí“ so všetkým, dnes to vyzerá na sneh, ale aj kvitne, raší.
Dovoľme aj my nášmu Tvorcovi, Stvoriteľovi, ktorý nás, ženy, obdaroval výsostným poslaním; dovoľme Mu, Tvorcovi, nášmu Stvoriteľovi – pôsobiť v nás a všade prinesme, odovzdajme, dajme všetkému život.
On sám nám dáva voľný priestor, voľné ruky.
Tak dávajme život.
Rozdávajme ho plným priehrštím.
Ani semienka do pôdy, ak chceme mať bohatú úrodu, alebo krásny kvetinový záhon,
nešetríme pri siatí.
Nerobme to ani v živote.
Ani v svojom, ani v živote iného.
A hlavne, drahé sestry,
nezabudnime využiť všetky príležitosti, v ktorých sa môžeme na tento život vždy znova a znova napojiť.
Či sú to bohoslužby, biblické hodiny, modlitebné, chváliace sústredenie, alebo čokoľvek, čo sa nám ponúka, možno napomenutie, posilnenie či prorocké slovo v sne, alebo v bdení,...
Život Márie, ktorej dal Boh milosť, je v Biblii opísaný hojne, stačí z týchto správ, ktoré sú viac ako len správy, čerpať.
Jeden z ďaších najkrajších textov o Márii je jej oslava, chválospev v L 1,46-55.
A čo tu máme dnes, v deň matiek pre bratov?
Tak povedzte, čo to s vami robí?
Čo cítite, nemenej vzácni bratia?
Neoslavujeme ženy, dokonca ani matky.
Oslavujeme život.
Život s veľkým Ž.
Oslavujeme Darcu života.
Dospelý, zodpovedný muž si iste nájde svoje miesto, príležitosť ako žiť.
Máme nedeľu Plesajte, kričte.
Plesajte, kričte s nami.
Pridajte sa k našej oslave života.
Pridajte sa k našej oslave toho najlepšieho Darcu plnohodnotného života, ktorý stále, v každom čase nakoniec vyraší von a žije.
Ako sa k tomu máte pridať, nechám – drahí bratia, milí muži - na vás a na vašej fantázii,
na vašej slobode a odvahe nechať v sebe pôsobiť Ducha, ktorý oživuje.
Biblia nám zanechala oslavu, chválospev matky Márie a myslím, že je veľkopelý.
Nenechajte sa, drahí bratia, zahanbiť.
Amen.
