Radujte sa!
Vysvetliť veci, obzvlášť Božie, jednoducho, pochopiteľne, je niekedy nesmierne náročné.
Človek vymýšľa, mudruje, snaží sa, číta, píše, hľadá,.. a niekedy to príde samo úplne z inej strany.
A to sa potom dejú veci.
4.adventná nedeľa
Radostné svedectvo o blížiacom sa Pánovi
„Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem, radujte sa.“
list Filipským 4,4
Milé sestry a bratia v Kristu Pánu!
Musím sa s vami, sestry a bratia, podeliť o jednu úžasnú príhodu.
Zažila som ju na začiatku tohtoročného adventu.
Pripravovala som sa na krst.
Tak som túžila vyjadriť polopate čo sa pri krste deje...
Aby bolo každému jasné čo znamenajú slová byť pokrstený „V“ meno Boha Otca, i Syna i Ducha. Rozmýšľala som, že by som chcela zaviesť novinku podľa švédskej evanjelickej cirkvi. Tam deti, ktoré idú krstiť, oblečú do bielej košieľky.
To zn., že človek sa stáva novým stvorením.
Božím dieťaťom.
Čistým, svätým.
Košieľka je však veľká.
To má symbolizovať: ako dieťa rastie do košieľky, má rásť v poznaní Krista, v živote Krista, v čistote, láske, radosti, pokoji.
Teda dieťa rastie v Kristovi.
Primerane ako telíčko do
košieľky.
A predstavte sa, čo sa stalo.
Prídem do kostola, kde už čakajú rodičia, starí rodičia a krstní rodičia malého dieťatka a ukazujú mi krásnu bielu košieľku s vyšitým menom a dátumom Krstu.
Taká som bola nadšená, že ich viedol Boží Duch.
Krstom svätým sme malého Milanka prijali do našej evanjelicko -kresťanskej rodiny. Advent už pomaly, ale isto končí.
Milanko rastie do výšky, šírky do sily,...
Prečo to hovorím? Lebo práve na ňom, na malom dieťati, pokrstenom na začiatku nového cirkevného roka môžeme mnoho pochopiť.
Predovšetkým na tomto dieťati môžeme pochopiť, že aj my môžeme rásť. /Teraz nemyslím do šírky, ale duchovne./
Na tomto malom dieťati môžeme vidieť aj náš rast.
Duchovný rast.
Malý Milanko chodí s rodinou na prechádzky, pozrime sa, informujme sa aké robí pokroky vo váhe, sile, schopnostiach.
A porovnávajme či aj náš život, duchovný život - jednotlivcov i celej spoločnosti /cirkevného zboru/-, či zodpovedá takému pokroku, duchovnému rastu.
Životu v Kristovi.
Pán Boh nám dáva jedinečnú príležitosť, - cez život dieťaťa, viditeľné veci, - chápať veci duchovného života lepšie.
To, že sa malý človek narodí, že príde na svet, spôsobuje všetkým veľkú radosť. Každý rád vidí malé dieťa, lebo je krásne, čisté, nevinné,...
Teda radosť sa množí, keď ho vidí čím viac ľudí. Ešte viac sa zväčšuje, keď dieťatko mocnie, silnie...
Presne o takejto radosti nám hovorí aj dnešné Božie slovo.
„Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujte sa!“
Píše ho apoštol Pavol.
Svedok duchovného rastu kresťanov v CZ, ktoré z Božej milosti založil a viedol tak, aby rástli v poznaní o Pánu Bohu a v živote Jeho Syna Ježiša Krista.
Píše nádherné slová o radosti.
Slová, ktoré nie sú len slová, ale z ktorých človek môže nabrať silu radosti. Prečo?
Lebo tieto slová nepíše človek, ktorý je šťastný, lebo všetko má, lebo sa mu v živote všetko splnilo,... Tieto slová píše človek, ktorý už v živote vyskúšal, že žiť život podľa svojich predstáv jemu, ani nikomu v okolí neprináša pravú radosť.
Celý život sa snažil robiť to, čo mu prikázali. Bol hrdý na to, že plní rozkazy, že bol ocenený,... Až raz,... počul Božie volanie.
No najskôr mu musela byť spôsobená telesná bolesť.
Telesná choroba.
Oslepol.
Až vtedy začal túžiť po iných veciach.
Po pravej radosti.
Po pravom uznaní....
Takto vyskúšaný človek, ktorý si musel prejsť v živote aj takýmito cestami, potom píše slová: „Radujte sa v Pánu vždycky! Opakujem: radujte sa!“
A zdôrazniť si musíme: „Radujte sa V PÁNU“ .
Čo to znamená?
Lepšie to pochopíme, keď si dáme do súvisu rast dieťaťa do spomínanej košieľky. Povedali sme, že dieťa rastie v Kristovi.
Rastie v živote Pána Ježiša.
Rastie v láske, radosti, pokoji.
Tak ako Pán Ježiš takto rástol v tomto živote, kde vládla neláska, neporozumenie, neochota,... On rástol v poznaní Božej vôle, ktorou je: človeka spasiť, zachrániť.
Rástol vo vnútornej sile obstáť v pravde, v pravej láske, čistote,...
Kto má doma malé dieťa, každý sme ho mali, vie, že celý náš svet sa točí len okolo neho. Prispôsobujeme sa mu, aby mohol zdravo rásť, zdravo sa vyvíjať.
K tomu nie je len potrebné jedlo, ale aj spoločnosť, venovanie sa mu.
Hlavne učiteľky by mohli povedať aký je rozdiel medzi deťmi, ktorým sa doma venujú a tými, ktoré doma nemajú starostlivosť.
To isté platí aj o duchovnom živote.
Ak sa nevenujeme našej duši, náš duch, Boží duch, v nás nerastie.
Nesilnie.
Nemocnie.
Ak sa nevenujeme našej duši, potom musíme znášať důsledok: sme slabí v rozoznávaní zlého od dobrého,... slabí sme v zastaní sa dobrého, slabí sme v konaní dobrého... Apoštol Pavel napomína: „Vaša dobrotivosť nech je známa všetkým ľuďom.“ To znamená - na veriacom musí byť vidieť dobro, musí byť vidieť zapálenie, horlenie za Božie kráľovstvo Jeho spravodlivosti, pokoja a radosti.
Keď takto budeme rásť v poznaní života Pána Ježiša, ktorý plnil Božiu vôľu, budeme mať v sebe dosť sily na radosť.
Lebo bude vyrastať Z Pána.
V Pánu!
Každý túži byť šťastný, radostný, aj v nepokoji, každý túži mať vnútornú silu, aj keď mu telo slabne. Toto je jediná možnosť ako ju dosiahnuť.
Len v nej rásť.
Rásť v poznaní života Pána Ježiša.
Keď sa človek k dieťaťu priblíži, cíti vôňu, ktorou môže voňať len dieťa... Každý je rád v spoločnosti dieťatka.
Pri ňom sa mu dostáva akoby novej sily do života, radosti, nádeje,...
Tak dávno to neprežil.
A tak po tom túži. Po čom túžime my?
Všetko vyzeralo tak krásne.
Všetko sa vyvíjalo nad moje očakávania. A nielen moje.
Dôvod na radosť bol veľký.
Žiaľ, len o málo rokov nato, už som nebola v službe farárky, toto dieťatko, Milanko, umrelo…
