Bratské Čechy
Obdobie mojej služby na Slovensku sa pomaly, ale iste schyľovalo ku koncu.
Nechcela som opustiť svoju službu, preto som premýšľala o službe v Čechách.
A nielen premýšľala, ale aj bedlivo sledovala dianie v nej.
Predsa som polovicu života strávila v spoločnom štáte.
Nikdy som bratov Čechov nevnímala ako cudzincov.
Ale ako jednu rodinu.
A to aj, a hlavne, tú cirkevnú.
Máme predsa spoločné korene.
A tiež mnoho ďalšieho...
Sviatok Svätej Trojice
„V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvomi si zakrýval tvár, dvomi si zakrýval nohy a dvomi lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy dverají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“ Izaiáš 6,1-8
Sestry a bratia v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Včera sa v Čechách skončili voľby.
Našich susedných bratov, ktorí voľakedy patrili k nám, či my k nim, každopádne sme roky používali v cirkvi ich jazyk, konkrétne do roku 1979 aj reč Biblie, do roku 1993 aj reč spevníkov, zrejme čaká obdobie zostavy novej vlády, nových začiatkov.
V cirkvi v Čechách boli vyhlásené dni modlitieb za voľby. Hlavne počas víkendov sa veriaci modlili za Božiu vôľu.
Prečítaný text z Biblie nás prenáša do roku 740 pre narodením Pána Ježiša Krista.
Vtedy už kráľovstvo Božieho vyvoleného národa bolo rozdelené na dve časti. Izraelské a Judské.
My sa prenášame do doby a na miesto, kedy judské kráľovstvo bolo v celkom dobrej dobe.
Tak si to mysleli.
Súdiac podľa toho, že sa im viditeľne darilo.
Síce vtedy zomrel kráľ Uzijá.
Ako sme počuli práve sa konala slávnosť v chráme, kedy si Boží ľud pripomínal, potešoval
sa tým, že ich kráľ je Hospodin, Boh. Teda, nie sú osamotení.
Uprostred zhromaždenia bol aj muž – Izaiáš. Uznávaný muž. Politik, ktorý však do politiky nešiel
zo ziskuchtivých dôvodov, ale z čistých, aby pomohol ľudu.
Aj keď mu pár rokov trvalo, aby ho ľudia „brali“, presvedčili sa, že je naozaj dobrý.
Bol označovaný za veľmi skúseného politika a muža činu s prenikavým pohľadom.
Tu je vidieť krásny príklad toho, že človek môže byť zároveň duchovný, veriaci a spolu s tým
aj naplno činný.
Tento človek je známy aj ako zázračný lekár, ktorý ošetruje kráľa figami, čudnou náplasťou,
ktorej stopu našli v sýrskych tabletách pri ras-Shamre, a ktorú Beduíni používajú ešte i dnes.
Izaiáš je aj veštec, ktorý s prekvapivou presnosťou predpovedá budúcnosť.
Mával videnia, ktoré sa všetky stali.
Ak by sme si prečítali kapitoly pred našou šiestou, z ktorej čerpáme, všimli by sme si toto všetko
a mnoho ďalšieho, čím by sme sa ubezpečili, že Izaiáš bol ozaj výnimočný muž. Muž činu, nebojácnosti ani v skutkoch, v kritike, ani v pravde.
No pritom všetkom mu nechýbala ani pokora a úcta pred Bohom.
Vždy sa vedel stíšiť.
Hlavne to ho robilo výnimočným.
Hlavne preto ho Boh mohol oslovovať, mohol sa mu zjavovať.
Pretože Izaiášovo heslo bolo – v utíšení a v dôvere bude moja sila.
K tomu všetkému povzbudzoval aj ľud.
Svoj ľud.
Boží ľud.
Opakujem, aj keď nemal výsostne náboženské poslanie.
Toto dostal až pri slávnosti, o ktorej sme čítali v šiestej kapitole.
Čo sa vtedy stalo?
„V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne
a okraje jeho rúcha naplňovali chrám.“
Izaiáš píše, akoby sa nič mimoriadne nestalo.
„Videl som.“
No v skutočnosti to nebolo také ľahké.
Ani pre neho, ani pre iných, ostatných tam zúčastnených.
Izaiáš zažil v bohoslužobnom zhromaždení vytrženie.
Dostal sa do stavu absolútnej prítomnosti s Bohom.
Bol s Ním v spojení.
Aký Boží duch musel na vtedajších bohoslužbách vanúť?!
Ako sa asi museli modliť, spievať, sústrediť na Boha, keď sa také niečo v ich strede stalo?!
Síce len jednému z nich, ale v zbore, v zhromaždení bol prítomný Boh.
Bol tam život.
Niečo výnimočné sa stalo.
Všimnime si, čo sa stalo.
Čo sa Izaiášovi zjavilo?
Zjavil sa mu sám Boh, ktorý bol vyvýšený.
Nad všetkými a nad všetkým.
Nik a nič nesiahal tak vysoko ako Boh.
Dokonca ďalej sa spomína len lem Jeho rúcha.
Teda nie tvár, alebo niečo podobné.
To znamená, že nik sa nedostane tak, aby mohol vidieť Božiu tvár.
Toho sa Izaiáš aj zľakol.
Preto volal:
„Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností videli moje oči.“
Izaiáš si uvedomoval svoju biedu.
Svoju nehodnosť pred Bohom.
Myslel, že je s ním už koniec.
Tak sa to bežne hovorilo.
No boli tam prítomní aj serafíni.
Anjeli so šiestymi krídlami, takzvaní ohňoví anjeli.
Oni, ktorí najskôr volali na slávu Bohu, čím umocňovali toto videnie, tento zážitok a vyzdvihli silu, moc, majestátnosť Boha, teraz pristúpili k Izaiášovi, aby ho upokojili. „Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený.“
A čo sa stalo potom?
„A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde?“
Kam chcel Boh niekoho poslať?
Zvestovať Jeho slovo.
Jeho vôľu.
Aká je Jeho vôľa?
Spasiť, zachrániť ľudí, zvlášť ten ľud, ktorý Mu patrí.
Ktorý nesie Jeho meno vo svete.
Nie sme to aj my?
Izaiáš je prorok, ktorý najčastejšie hovorí o dobrej správe, o evanjeliu, že Boh pošle Záchrancu
v podobe svojho Syna. Pošle Imanuela, knieža pokoja.
No to sa nesplní, kým ľud nebude pokorne, tíško volať k Bohu, spoliehať sa na Neho,
Jeho poslúchať, Jemu dôverovať...
Izaiáš mal byť ten človek, ktorý toto všetko má zvestovať ľuďom.
Teda on sám sa prihlásil k tejto úlohe:
„Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“
A čo my, sestry a bratia?
Pozor, Izaiáš nezneužil situáciu, aby pomáhal iným a robil si svoje meno: ja som ten výnimočný...
Izaiáš verne konal to, na čo ho Boh uspôsobil.
Izaiáš si bol plne vedomí svojej malosti pred Bohom.
Bol si vedomí svojej závislosti od Neho...
Izaiáš vyzdvihuje Božiu moc.
Kiež aj my nájdeme Božiu vôľu v našom živote, prisvojíme si ju a verne ju konáme.
Amen.
